Welcome Vysoká 2011

Aj tento rok sme sa rozhodli, že navštívime našu mini horu, s názvom veľko hory - Vysoká.


Na rozdiel od Amonky, ktorú sme vynechali už 2x, Vysoká pretrváva. Možno je to tým, že máme hluché obdobie, zhadzujeme zimné kilá (až na Solča), ale pre mňa osobne je to aj o otvorení sezóny do nového roku a o záverečnom otužovaní. Otuží sa telo, otužia sa priateľstvá.

Opisovať trasu nejdem. Tento rok sme vyštartovali neskôr, ako po minulé roky. Bolo málo snehu, ale našťastie týždeň pred štartom čo to napadalo. Stretli sme sa o 8:00 u Buba. Ja som vyzdvihol Pištu o 7:30 a zaparkoval auto dole v Karlovke. Cestou sme v Lidli kúpili makovník, no a pretože Lidl nie je kamarát s ploskačkami, tak tú Pišta kúpil vedľa na Shell pumpe. Tá našťastie je, takže mali aj Fernet citrusový. Od auta sme začali stúpať k Ľubovi. Kosa bola neskutočná, myslím, že bolo -8. Ako na sekundu presne Bubo kukal z balkóna, že či nejde moje auto. A videl nás. Tak sme išli na jeden antivibračný, zobrali sedáky a išli k autu. To už došiel aj Solčo. Bubo v Dúbravke natankoval, dal Jankovi inštrukcie o našom stretnutí. Pernek, hlavná križovatka (z Lozorna a diaľnice), tam nás Janko aj čakal začítaný v aute. Našťastie už mal vodičák. Cestou nám na diaľnici uletela puklica, ale to sme zistili až pod kopcom (lebo podľa Bubových inštrukcií všetci kontrolovali zásterky). Zvítanie bolo vrúcne, veď sme sa dlho nevideli. Nasadali sme opäť Bubovi do auta a hybaj pod kopec k horárni Vývrat.

Tam už stálo doceľa veľa áut. Tak sme sa pochystali a vyrazili. Zima bola ja tu statočná, ale po chvíli stúpania do kopca už bolo teplo. Pri našej skale sme dali prvé fotky. A Fernet. Postupovali sme ďalej. Ďalším miestom na prvú stravu je kúsok pod sedlom. Dali sme čajík, skontrolovali, kto má čo nové vo výbave a išli ďalej, lebo nám už bola zima.

Next stop - ceduľa pod kopcom v sedle. Prebehla fotodokumentácia a pokračovali sme na vrchol. Išlo sa celkom zle, lebo skaly boli len mierne zasnežené a v kopci sa to strašne šmýkalo. Za nami išiel ešte jeden maník a na kopci bolo priam plno ľudí. tak sme trošku s nimi zašpásovali, odfotili nás, dorazili sme Bubov čaj a pokračovali zostupom k nášmu otužovaciemu miestu - dolnej tabuli. Času sme mali dosť, hore sme boli do hodiny a pol.

Pri tabuli boli nejakí dvaja páni. Počkali sme kým odídu. Chalani začali jesť, ja som sa začal vyzliekať. Hop ho do snehu. Bolo ho málo, tak som sa bál, aby som nenarazil na konáre. Po mne išiel Pišta. Dal aj svoje kolečko. No nakoniec sa začal vyzliekať Bubo a najmä Janko. Bubo urobil len svoj zásyp, ale Lišiak si dal dole všetko. Nechal si len čapicu, trenky a ponožky. Nahodil nádherný kraul a prsia, potom šprint po lese. No nasmiali sme sa. Potom sme sa obliekli a išli k autám. Po ceste sme stretli plno bežkárov. Normálne zvažujem, že si nejaké lacné kúpim. Chalani potom využili podritníky na ceste a šúchali sa dole v brázde od kolies. Síce im to moc nešlo, ale bola sranda. Pri horárni nás zarazilo, kde je auto. Našťastie bolo schované za ďalšími dvoma. Nasadli sme, rozlúčili sa so srnkami a išli k Jankovmu autu. Z tade sme sa presunuli do Lozorna U melónka a najedli sa. Ja a Bubo sme mali to isté, ako minulý rok. Ja pikanté medailóniky a krokety, Bubo hermelín a čučoriedkovú omáčku. Pišta mal nivu, Janko nejakú lesnícku placku a Solčo len polievku. Po jedle sme sa rozlúčili s Jankom, ktorý letel domov, lebo mali ples. U Buba znova my 4-ria a okolo 17tej som bol doma.

Ričrd