Rafting Váh a Belá

Jedného jarného dňa nám napadlo, že by sme mohli vyplniť naše čakanie na jesennú hrebeňovku niečim akčným - napadol nás rafting. Termín sme stanovili na 1. - 2. mája, aby bola dravá a vysoká voda. K Belej sme pripojili aj splav Váhu.


Nakoľko mám kamarátov na Liptove, tak som vedel, že jeden robí splavovanie Dunaja, ale aj Váhu a rafting na Belej. Belá je najnavštevovanejšou a najdravšou prírodnou riekou na Slovensku, takže rafting na najdivšej prírodnej rieke na Slovensku pretekajúcov nádhernou scenériou Tatranskej prírody priamo pod nádherným vrchom Kriváň (Belá vyviera pod Kriváňom, z čoho mal dvojnásobnú radosť Bubo), bol pre nás vhodný program. Belá preteká cez oblasť Podbanské, popri obci Pribylina a Vavrišovo a splav sa končí v mestečku Liptovský Hrádok, kde mala firma zabezpečujúca rafting sídlo. V cene bola zahrnutá vesta, prilba, nepremokavá bunda, neoprénové nohavice, neoprénové topánky na zapožičanie a sprievodca.

Piatok 30.4., pobalení vyrážame z Generali. Ideme Ľubovým VW Touran v nasledovnom zložení: Bubo, Janko, Solčo, Joži a ja. 5 kúskov nadržaných na nové zážitky. Cesta bola pomerne dobrá, krátili sme si ju hlasovaním, ktorá baba v Generali je najkrajšia a zostavili sme rebríček top 5 (nebudem ho tu zverejňovať). V Hliníku nad Hronom sme checkli miestne pracovníčky, jednu som tak doplietol a vydesil, že nás poslala. BB, Brusno, Podbrezová, Mýto, Čertovica, Vyšná Boca a Nižná Boca. Tam nás už čakal Magdoško. maroš, kamarát z hôr, ktorý nám zajednal penzión a na ďalšie dni robil program a inštruktora. Ubytovali sme sa, zahrali na gitarke, zaspievali, popili.

Ráno 1. mája sme vstali do pekného počasia, najedli sa a vydali sa na prvú akciu. Splav Váhu. To nám navrhol Maroš, nakoľko nás chcel naučiť ako veslovať, základné povely, ako sa správať keď padneme do vody, ako bezpečne sa nechať unášať prúdom, aby sme si nedotĺkli kolená a hlavy. Začali sme niekde pri Kráľovej Lehote. Váh je najdlhšia slovenská rieka podľa toku na slovenskom území. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Nadmorská výška v mieste vzniku pri Kráľovej Lehote je 664 m n. m., pričom Váh vzniká sútokom dvoch menších riek - Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách. Váh sa vlieva v Komárne do Dunaja (106,5 m n. m.). A nám poslúžil ako trenažér. Sranda začala už keď sme sa navliekli do požičaných neoprénov, nasadili vesty a prilby. Ten pohľad stál za to. Prvé inštrukcie na suchu a hybaj do vody. Splav bol v pohode, pereje minimálne, ale nám to stačilo. Hneď sme si obľúbili povel: "Pádla hore!". ten sme potom používali dosť často. V Liptovskom Hrádku sme dokonca videli kosiť p. Juráša staršieho, tak sme na neho volali z vody ako chalani na mamuta z filmu Cesta do pravěku. Za Hrádkom na sútoku Váhu s Belou bola prestávky, rafty sme prirazili k brehu a ešte sme sa učili v dravom prúde Belej správne pohybovať vo vode. Koniec bol v Liptovskom Jáne. Tu sme odovzdali neoprény a raft. Čas obeda, išli sme sa najesť do miestnej pizzerie.

Krásny deň pred nami, tak sme využili Marošovu ponuku a išli sme sa učiť základy horolezectva na neďalekú skalu. Mne nebolo nejak moc dobre, neviem či z toho blbnutia vo Váhu, kde som sa napil aj vody,a lebo zo závratí. Slaňovanie som nechal len na chalanov, ja som skúšal, tak ako ostatní, vyliezť na skalu. Bez lezečiek márna snaha, jedine Jano ako tak vyliezol aspoň vyššie ako my. Cestou domov nás chytil ešte policajt, nakoľko sme boli v aute 6-ti a podľa techničáku mohli sme byť len 5-ti. Pokuta nám skazila pekný deň. Tak sme ju zapili v miestnej krčme, kde sme pozerali majtrovstvá v hokeji.

 

Druhý deň sme vstávali na náš prioritný cieľ - Belú. zastavili sme sa v Hrádku a pokračovali k štartu. V lesíku pri moste sme videli viac posádok, niektorí už išli aj z vyššieho miesta. Súhra posádky je v mnohých úzkych priejazdoch a iných náročných miestach nevyhnutná, Belá Vám učaruje množstvom perejí a prírodných prekážok. Aj učarovala. Ja som robil zase háčika, asi preto, že ma Maroš pozná a ako kormidelník tam potreboval niekoho zodpovedného. Ja som nebol moc rád, lebo háčik okrem toho, že sa nakláňa nad raft a robí ďaleké zábery, tak aj prvý skáče z vody a drží raft, taktiež posledný naskakuje. Rieka bola dravá. Úvod hneď famózny. Maroško, vďaka tomu, že váži 10 dkg aj so závažím, ako kormidelník hneď po našom chaotickom naskákaní do raftu vyletel do rieky. Takže pár metrov sme sa rútili veselo bez kormidelníka. Našťastie vliezol dnu a išlo sa. Niektoré úseky sú fakt drsné. Dĺžka splavu bola približne 2 hodiny. Pereje, odbočky, konáre. na jednom úseku nás aj fotili, ale fotky nemáme (tvrdili, že ich poslali na mail a mne nič nedošlo). nakoniec sme skončili v Hrádku pred mostom. Pretože firma je hneď na hlavnej ulici, tak sme raft vyložili na ramená a niesli po ulici do dvora. Vtom som zbadal na križovatke stáť auto na červenú a napadol ma šialený vtip. Rýchlo sme sa za neho zaradili a čakali tiež na červenú. Vodič keď nás zbadal v spätnom, najskôr neveril vlastným očiam. Už úplne neuveril, keď naskočila zelená a my sme sa v neoprénoch s raftom za ním rozbehli. No nasmiali sme sa. Rozlúčili sa a pobrali sa domov. Možno to niekedy zopakujeme.

Rišo

PS: V prípade nejakých odchýlok a nepresností ma prosím nebite. Už je tomu 6 rokov, naozaj si to detailne nepamätám.