2009 Kysuce

dodá Stanko

Súľovské skaly

Do septembra ďaleko, vonku sa prebúdza príroda. Čo budeme robiť? Na jarnej boardovačke na Smrekovici mi Maťo vravel, ako bol na Súľovských vrchoch, že tam je krásne. Tak mi napadlo, poďme tam s chalanmi.


Tento nápad sa rýchlo ujal. Našťastie. Termín padol na sobotu 24. apríla. Ráno som vstal, išiel pre Pištu, kam prišiel aj Bubo. Táto trojka sa rýchlo premiestnila k Jankovi na domček, kde sme poraňajkovali pálenô. Pochválili sme domček a hybaj do Jankovej novej Oktávky a smer Považská Bystrica. Na diaľnici sme trošku blbli a spievali si Tublatanku a iné songy z rádia.

Za Považskou sme odbočili pred Bytčou do prava pri Podháji, prešli na Jablonové a už sme videli Gotickú bránu. Viete, že v Súľovskách skalách sa nachádza Gotická brána, jedno z najkrajších prírodných útvarov v tomto horstve? Brána je snáď najkrajším prírodným útvarom Súľovských skál. Jej nezameniteľný lomený oblúk pripomínajúci gotický sloh jej dal aj meno, najprv sa totiž nazývala Lomená brána. Zastavili sme pri parkovisku a vydali sme sa po zelenej na Súľovský hrad. Cesta bola v pohode, išla lesom, miestami medzi kamennými roklinami, značená náučnými ceduľami. Na vrchu sa nám konečne otvorila jedna zo scenérií.  Súľovské skaly sú už od r. 1929 štátnou prírodnou rezerváciou, s celkovou rozlohou 544 ha. Tvoria ich mohutné zlepence s bizarnými tvarmi, vymodelovanými veternou a vodnou eróziou. Skalné mesto zdobia ojedinelé skalné útvary ako skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole nečakaných tvarov.

Okrem krajinárskych hodnôt je tu pestrá flóra a fauna a zrúcaniny hradu. Zrúcanina hradu z 15. storočia, po zemetrasení v roku 1763 v ruinách, poskytuje výhľad na Súľovskú kotlinu a vzdialenejšie pohorie. Pokračovali sme teda k hradu. V podstate bez problémov sme sa dostali dole pod hrad. Tu sme sa najedli a vydali sa na hrad. Cesta ide cez roklinku, kde sa treba prepchať kamennou dierou a ste na hrade. Chalani išli, mne sa tam nechcelo s tým batohom tentovať. tak som čakal dole. Po hrade sme zostupovali dole chodníkom, kde okrem Pištovho holého pozadia sme videli Buba hrať na miestne zábradlie.

Z hradu sme sa dostali na Lúku pod hradom, z kade sme prešli popod (nie po červenej) Štefánikovu výhliadku, Bradu a Opásanú na krásnu čistinku. Z tade bol nádherný výhľad na okolité skaly. Počasie bolo nádherné, slnečné, tak sme si políhali a oddychovali. Po chvíli sme sa rozhodli, že si pozrieme Obrovskú bránu. Na pravo bola Šarkania diera, ale nešli sme tam, lebo rebríky boli zničené. Tak sme sa vydali hore do kopca. Stúpak poriadny, miestami sme sa tlačili medzi skalami. Najhorší bol koniec, kde sa to strašne šmýkalo. Ale brána je to parádna.

Cestou nazad sme išli po žltej až do dedinky Súľov. Najedli sme sa v Považskej u Lodníka, či ako sa to volalo a išli domov. Rozviezol som chalanov a krásny deň za nami. Krásny ako pre koho, lebo Bubo bol potom tak chorý, až zle.

Rišo

A zase je tu Vysoká

Vysoká. Asi jeden z najvyšších "kopcov" v blízkosti od nás. Kopec, ktorý sa stal našou skoro "povinnou výbavou" pri vstupe do nového roka.


Tak aj tento rok sme sa rozhodli, ako minulý, že pôjdeme si prevetrať hlavy. Oproti minulému roku, ktorý bol suchý a ľadový, tento rok napadal sneh, takže bude krásne. Snežné túry spolu nedávame, čo je škoda. Tieto absolvujem len ja. Chalani buď nemajú výbavu, alebo vzťah k zime. Solčo inak už začal dávať aj bežky, ale sem vždy ideme na pešo.

Takže sme sa naložili do dvoch áut. Ja som zobral aj Zuzku. Stretli sme sa na mieste, Janko išiel svojim autom. Za Kuchyňou sme odbočili doprava a na parkovisku pri chate Vývrat sme nechali autá. Po modrej sme prešli pomalinky do kopca a začali stúpať. Cesta to nie je náročná, ale keď fúka, nie je to veľmi príjemné. Tak sme si hneď všetci natiahli rukavice a čapice. Je to naozaj len prechádzka. Svietilo nám slniečko, bolo krásne. Až pod Vysokou v sedle začalo fúkať a objavovať sa hmla. Na vysokú sme vyšli v pohode, horší bol zostup. Bolo naviateho dosť snehu. V lese sme si oddýchli, najedli sa a začalo otužovacie koliesko. Neviem komu to napadlo, ale asi Bubovi. Treba ísť do pol pása. Ľubo sa aj posypal snehom, ale Janko a Pišta sa aj hodili. Týmto odštartovala naša jarná tradícia. Šup ho do snehu.

Na Pánskych uhliskách sme sa napojili na červenú značku a pri Hubalovej začala ďalšia atrakcia. Po asfaltke sa púšťať dole na sáčku naplnenom snehom. Ja som potom bežal rýchlo domov so Zuzkou, lebo ešte mala program. Chalani došli až neskôr. Ale bolo pekne. Aj takýto jeden deň urobí radosť v meste zašitým horalom.

Rišo