Vysoká. Asi jeden z najvyšších "kopcov" v blízkosti od nás. Kopec, ktorý sa stal našou skoro "povinnou výbavou" pri vstupe do nového roka.
Tak aj tento rok sme sa rozhodli, ako minulý, že pôjdeme si prevetrať hlavy. Oproti minulému roku, ktorý bol suchý a ľadový, tento rok napadal sneh, takže bude krásne. Snežné túry spolu nedávame, čo je škoda. Tieto absolvujem len ja. Chalani buď nemajú výbavu, alebo vzťah k zime. Solčo inak už začal dávať aj bežky, ale sem vždy ideme na pešo.
Takže sme sa naložili do dvoch áut. Ja som zobral aj Zuzku. Stretli sme sa na mieste, Janko išiel svojim autom. Za Kuchyňou sme odbočili doprava a na parkovisku pri chate Vývrat sme nechali autá. Po modrej sme prešli pomalinky do kopca a začali stúpať. Cesta to nie je náročná, ale keď fúka, nie je to veľmi príjemné. Tak sme si hneď všetci natiahli rukavice a čapice. Je to naozaj len prechádzka. Svietilo nám slniečko, bolo krásne. Až pod Vysokou v sedle začalo fúkať a objavovať sa hmla. Na vysokú sme vyšli v pohode, horší bol zostup. Bolo naviateho dosť snehu. V lese sme si oddýchli, najedli sa a začalo otužovacie koliesko. Neviem komu to napadlo, ale asi Bubovi. Treba ísť do pol pása. Ľubo sa aj posypal snehom, ale Janko a Pišta sa aj hodili. Týmto odštartovala naša jarná tradícia. Šup ho do snehu.
Na Pánskych uhliskách sme sa napojili na červenú značku a pri Hubalovej začala ďalšia atrakcia. Po asfaltke sa púšťať dole na sáčku naplnenom snehom. Ja som potom bežal rýchlo domov so Zuzkou, lebo ešte mala program. Chalani došli až neskôr. Ale bolo pekne. Aj takýto jeden deň urobí radosť v meste zašitým horalom.
Rišo
