Tak ako sa stáva tradíciou rok začať výstupom na Vysokú, v lete máme Amonovu lúku. V čase augustovom, keď má Lišiak narodky.
Stretli sme sa štyria. Bubovým autom išiel aj Janči, Pišta a ja. našim piatkovým cieľom bolo Plavecké Podhradie. Malebná dedinka na Záhorí. Na miestnom parkovisku pri krčme sme zaparkovali auto a v krčme sme zaparkovali my. Mali sme čas, čakali sme na Solča, ktorý musel byť v robote. Frajerka ho mala doviezť za nami. No Solča nikde. Tak sme vyrazili smerom na
Plavecký hrad po modrej, trasa tak na 30 minút.
Zrúcanina Plaveckého hradu sa nachádzy na západnom úpätí Malých Karpát nad obcou Plavecké Podhradie. Vynikol ako kráľovská pohraničná pevnosť v rokoch 1256-1273. Vlastnil ho i Ctibor zo Ctiboríc, neskôr grófi zo Sv. Jura a Pezinka, Szerédyovci, Salmovci, Fuggerovci a Balassovci. Od roku 1641 až do 20. storočia boli pánmi hradu Pálffyovci. V roku 1707 hrad počas troch dní ostreľovalo cisárske vojsko v boji proti kuruckým povstalcom, čím zničilo jeho 450-ročnú slávu.
Na Plaveckom hrade bola v rokoch 1579 - 1582 známa tlačiareň kazateľa P. Borzemiszu. Tlačili sa tu kalendáre a náboženské knihy s protestanstkými kázňami. Hrad sa preslávil i činom Petra Bakiča, ktorý oslobodil z Holíčskeho hradu Zuzanu Révayovú a chránil ju na Plaveckom hrade. Pod hradom sa nachádza sústava jaskynných chodieb, ktorých spojitosť s hradom nie je vylúčená. A snáď sú v nich ukryté i hradné poklady...
Nás poklady čakali na Amonke, takže sme sa nedali rozhodiť. Vyštverali sme sa na hrad. Tu sme načali prvý poklad, ploskačku. Počasie bolo krásne, ale už sme šípili blížiacu sa noc a pred nami dlhá cesta. Solčo povedal, že príde až neskôr. Janko ho išiel čakať a my sme sa vydali na cestu. Popod Pohanskú, Báborskú a pred zotmením sme tam dorazili. Na našom mieste, neďaleko prameňa, boli nejaké 2 stany a skupinka ľudí. Tak sme sa zložili pri postriežke. Nanosili drevo, ktorého bolo našťastie dosť a urobili oheň. To už začala byť tma. Po chvíli dorazil Lišiak so Solčom. Začali sme opekať, jesť a piť. my mäsové výrobky, Solčo svoju špecialitu, syr v alobale. Ako padala tma, objavili sa na nebi hviezdy a stratil sa opitý Janko. Hľadali sme ho s čelovkami po celej lúke, až nakoniec ležal v tráve a spal. V rose. Ale to mu nevadilo. Tak sme ho dotrepali k ohňu a išli pomaly spať aj my. Bivak bez stanu.
Ráno bolo polámané. Teda my sme boli. Naraňajkovali sme sa, Bubo svoj kakaový závin a kakajko z Lidla, pobalili veci, umyli sa a vyrazili do slnečného dňa. Z Amonky po červenej, cez Klokoč, Mesačnú lúku plnú, až hore do kopca na Vápennú (752 m.n.m.). Tu sme stretli partičku miestnych fanatikov, čo išli vztýčiť slovenskú vlajku na miestnu rozhľadňu. Vraj z tade pozorovali za vojny lietadlá. Potom sme zbehli dole po žltej nazad popod Červenicu do Podhradia. nastúpili sme do auta a odviezli sa domov. Tým sa pre nás skončila Amonka 2008.
Rišo
